CQ WPX SSB sme z Michalkovej šli úplne prvý raz. Tak ako sme avizovali, zišli sme sa vo štvorici OM6Ci, OM6PR, OK1PMA a OM7KW. Nakoniec to bol veľmi pekný HAM predĺžený víkendík.
Keďže Vilo OM0AAO deklaroval, že bude preteky chodiť sám ako singlista, tak ja s úmyslom zachovať veľmi dobrú partiu som musel vytvoriť istú alternatívu a tak slovo dalo slovo a pozval som všetkých členov zoskupenia OM0A z Tatier na WPX ku mne na chalupu na Michalkovú. Nakoniec sa situácia vykryštalizovala tak, že budeme štyria. Okrem mňa avizovali príchod „liptovské duo“ Igor OM6CI a Peťo OM6PR a z Prahy potvrdil účasť Pavel OK1PMA.
Tak ako sme sa dohodli, v takom úzkom kruhu prebiehali aj všetky potrebné prípravy na samotný závod. Keďže pracovisko je nakáblované pre SOAB kategóriu z Mutli kategórií sme si vybrali kategóriu MULTI ONE, po starom Multi/Single. Ináč povedané veľa ľudí/jeden vysielaný signál.
Vo štvrtok pred pretekom sme na chalupu dorazili traja v zložení: Jano-majiteľ, Cyro-kuchár a ja. Do zotmenia som dal dole stožiar a zdemontoval z vrchu ježka 8el Yagi 2m, pozostatok 1.subregionálu. Ďalej som riešil rušenie 80ky do relé boxu a pridal som na napájač 80m antény malú koaxiálnu tlmivku pozostávajúcu asi zo 7 závitov RG58. Hneď večer som to aj vyskúšal a výborne, zdá sa, že rušenie zmizlo…
V piatok sa deň začal netradične. Mal som dovolenku a ako je lepšie začať dovolenku ako návštevou u zubárke. 20 minút mi povŕtala v hube a o 9:30 som už vyzeral Pavla na železničnej stanici vo Zvolene. Pokračovali sme v presune na Michalkovú, kde sme sa po zvítaní najedli a pustili s Pavlom do opravy antén. Najprv sme opravili roztrhnuté severné rameno 160ky a trošku sme redukovali konáre v korune stromu, aby sa dala lepšie natiahnuť. Potom sme pokračovali 80m. Aténa bola v poriadku, ale napínacie PKáčko na severné rameno bolo veľmi nízko nad priľahlým poľom a keď tam na jar začnú behať s traktormi bolo by po anténe. Preto sme Napínacie PKáčko predĺžili až do lesa a teraz popod rameno prejde aj rušeň! Hotovo a presunuli sme sa do domu, kde bolo treba upratať stôl a veci okolo. Medzitým prišiel Igor, privítali sme ho a poukazovali, čo a kde a ako. Nasledovali prednášky o HAM pracovisku, o ovládaní FT-1000MP a v podstate sme už len čakali na Petra, ktorý však trošku meškal kvôli pohrebu. Kým Peter prišiel zbehol som do Zvolena na hokej. Naši juniori hrali totiž finále ligy a veľmi som im fandil.
Večer dorazil Peter a s ním aj prvé problémy. Zle som pozrel koncovku 380V na PA. Petrova koncovka nepasovala do našej. Tak sme rozobrali koncovku s nášho cirkulára, zapojil som to podľa normy a čuduj sa svete, zdroj iba vrčal no odmietal naskočiť. Následne sme zistili, že vojenský predlžovací kábel, nebol na oboch stranách zapojený podľa normy a fungoval, keďže som ho ja ale rozobral a zapojil správne už nefungoval a museli sme to opraviť. O chvíľu všetko fachčalo a viac-menej sme boli kompletne pripravený na závod. Gastro team nám zatiaľ pripravil pečené zemiačky s kyslím mliečkom a my sme si užívali predkontestovú pohodičku.
Spoločne sme sa dohodli, že závod rozbehnem ja na „telefonickej“ 80ke. Závod začal a hneď problém, nebolo miesta kde, lebo chlapi predo mnou nechytili frekvenciu a tak závod začal pomalšie ako obvykle. Po polhodine rate vďaka rušeniu klesal a tak som začať vyhľadávať stanice po spotoch a tak som nakoniec hodinový rate vytiahol na 92, čo na slabší začiatok bolo výborné. V druhej hodinke mojej šichty som to miestami skúšal aj na výzvu, ale s rušením od okolitých staníc som si jednoducho nevedel rady. Beverage sme pred závodom zamietli ťahať, nuž a bez neho to bol skutočne problém. Skôr som vyhľadával a miestami som sa kukol aj na 160m, kde som práve v tejto polhodinke urobil asi polovicu všetkých staníc, ktoré sme na 160ke nakoniec urobili. Za dve hoďky bolo v logu 170QSO. Plán bol okolo 200, ale jednoducho sa to nedalo…Striedal ma Pavel, ja som šiel spať.
S Pavlom dorazili ale aj prvé problémy pri vysielaní na 40m. Zrejme vysielaný signál nám liezol do antény a predlžovacieho kábla k mobilu a tým nám vypadol internet. Na dlhé hodiny sme ostali bez spotov. Pavel síce vysielal, ale popri tom skúšal PC, log a mobil niekoľko krát reštartovať a tak nám rate klesol a klesal. Rozbehlo sa to až okolo 6h, keď k tomu sadol Igor a konečne sa mu podarilo ísť dlhšiu dobu celkom slušne na výzvu. 2h na 40ke a 20ke nám hodilo 126QSO. To som už dobehol aj ja a začali sme riešiť problémy s internetom. Najprv zmenou PC za notebook, čo nepomohlo až nakoniec sme vyhodili USB predlžovačku na mobil a na kábel nahádzali toľko nacvakávacích feritov koľko uniesol :-). Problém sa odstránil a net, nám nasledujúcich 38 hodín nespadol ani jedinký raz.
Okolo 7h sme už očakávali aj prílevy Japoncov na 15ke, ale žiadne sa nekonali. Japonci začali chodiť oveľa neskôr až okolo 9:30. To som tam sedel, ja kolegovia raňajkovali, potom ma vystriedal Pavel a pokračoval v dolovaní Ázie na 15ke.
Predpretekové úvahy hovorili o tom, že vrchné pásma asi až tak nepôjdu a tak sme na 10m anténu vlastne ani nestavali. Tu treba spomenúť, že sme sa dosť popílili, nakoľko 10ka chodila. Operatívne sme zareagovali a pripojili sme aspoň celý rok stojaci CB 5/8 vertikál a práve Pavel bol prvý, ktorý tak dokázal urobiť nejaké spojenia. Používali sme však len 100W a tak to bol viac-menej boj o každé QSO. Paralelne gastro team už varil našu tradičnú špecialitku – guláš.
Okolo obeda som si za majk sadol zase ja. Po pár QSO na 10ke som sa vrátil k 15ke, kde boli zaujímavé podmienky. Zároveň chodili poslední Japonci, kde už slnko zapadlo a rovnako už chodili aj prví Juhoameričania, kde už slnko vyšlo. Jedných som robil priamo a niektorých od chrbta ale šlo to. Presne na obed prvá Oceánia ZL3IO na 15ke. Pokračoval som na 20ke, kde už konečne začali chodiť aj W/VE a očakával som prílev násobičov. To sa aj konalo, ale myslel som si, že mi to pôjde aj na výzvu. Bol som sklamaný, všetky spoty sme robil na prvé alebo druhé zavolanie, ale výzvu sme sa takmer ani raz na dlhšie neuchytili.
Chlapi sa posilnili čerstvým gulášikom, prišla nám pozrieť aj Peťova rodina, aj tí si pochutnali. Potom ma vystriedal Pavel a bol som sa najesť aj ja. Keď som sa vrátil myslel som si, že sa to zlepší, ale nič sa nezmenilo, šnúry na výzvu nijak dlho netrvali a tak sme viac-menej vyhľadávali. Rozbehlo sa to až okolo 15h, ale úplne opačným smerom. Čakal som skôr pile up na NA a on prišiel z Ázie. Na výzvu nám dorazili Japonsko, Indonézia, ázijskí Rusi a nakoniec Filipíny. Pekná bodka za obednou šichtou. Pokračovali sme spoznávaním okolia a zobral som Peťo a Igora do auta a povozil ich okolo Michalkovej, aby vedeli v akej doline, v akej diere to vysielame.
Poobede sa rada starších Cyro, Jano, Igor a Peťo rozhodla, že by zapasovalo jedno dve čapované, čo je ale dosť problém, lebo na Michalkovej nemáme ani obchod ani krčmu. Dohodli sme sa však, že ich zoberiem cez les do Dobrej Nivy , kde je miestny pivovar, ak Pavel zoberie za nich denné šichty. Pavel súhlasil, že vymení denné šichty za nočný spánok a tak sme vyrazili na pivko. Nasadli sme do Igorovho Suzuki, ktoré je predsa len lepšie do terénu ako moje a o pár minút sme už sedeli v „dobronivskom“ Dobrovare.
Zatiaľ čo Pavel si užíval dennú šichtu a brázdil vrchné pásma, my sme spolu debatovali ako je tu v okolí krásne. Pri odchode sme sa zásobili štyrmi fľašami tamojšieho kvasinkového, aby aj Pavel mohol, čo to ochutnať.
Dorazili sme späť okolo 17h a chytro som si do 18h zobral ešte 30 minút, lebo potom som sa ponáhľal opäť dole do Zvolena pozerať hokej Košice-Zvolen. Za 30 minút 30 QSO chodilo to pekne, stále bolo koho robiť. Striedal ma Igor.
Zatiaľ čo som ja doma našim držal palce a Igor vysielal, gastro team pripravil večeru. Dáke špeci zapekané makarónos italiános…Neviem, či im nechutili, ale pravdou je, že som ich dojedal doma ešte týždeň :-))))
Keďže som si doma chcel trošku oddýchnuť po nevydarenom hokeji, kukol som si ešte markizácku farmu a hore som dorazil až o 22h. Hneď som vystriedal Petra s tým, že oddýchnutý a plný síl pri tom vydržím do 1h a v noci nech si to podelia s Igorom oni, Pavel mal nadrobené, ten mal cenu noc spiacu.
Hneď som sa vrhol na 40ku a šlo to vynikajúco. Rate sa miestami blížil k 200ke !! Boli to väčšinou Európania a sem tam Ázia, ale tentokrát sa šlo skôr na kvantitu. O 23:30 som preladil na 80ku, ale tam sa situácia oproti minulej noci vôbec nezmenila. Nenormálne veľa staníc v malom segmente, nasekané bok po boku, opäť som musel konštatovať, že toto len za trest a po 17QSO som si povedal a dosť a preladil som na 160ku. Oproti 80m tam bol nezvyčajný kľud a v pohode som šiel aj na výzvu, síce len 15 minút, ale aj tento malý šprint som si užil. Taktika viacerých zmien pásiem sa mne osobne dosť páči a veľmi rád ju aj využívam. Tak som ju využíval aj okolo polnoci, keď som skákal po 80-160-40m. Končil som o jednej a presne v polke preteku sme mali 933QSO. Striedal ma Peter s tým, že ráno o 4:00 sa vrátim.
Ráno som prišiel presne podľa dohovoru, ale pohľad na uloženého Igora v polohe presne ako som odchádzal dal tušiť, že chlapi sa neprestriedali a Peťo to ťahal 4h sám. Na Igorovu otázku, že prečo ho nezobudil Peťo odpovedal…keď si tak krásne spal Igor?? :-)))
Faktom však zostáva, že nočné šichty budeme musieť nejako prehodnotiť, lebo traja Američania na 40m za noc, s 2el Yagi a 750W je zúfalo málo.
Hneď o 4:15 som urobil našu konkurenciu z Tatier OM0A, pracujúcu nakoniec tiež v kategórii Multi/Single v zložené Vilo OM0AAO, Oliver VK8DX a Rado OM0AMR. Chlapi nám od prvej noci dávali na frak asi o 300-350QSO, čo nebol dobrý medzivýsledok. O bodoch ani nehovorím, tam nám utekali ešte viac, aj vďaka násobičovému pracovisku, ktoré sme my vôbec nemali.
Neviem, kde bol v noci problém, ale akonáhle som ja sadol za stanicu do hodinky bolo v logu 9 Amíkov. Opäť som začal v dosť rýchlom slede striedať nie ženské, ale pásma. Martinique Island, Nový Zéland, Brazília, Argentína a Kazachstan na 20ke, hneď na to Wales, Madeira, Ceuta a Američan na 80ke, zase 20ka, potom zase Amíci na 40ke…všade to chodilo a bolo koho robiť.
O 56h ráno krásne chodila 20ka dlhou cestou do Oceánie, do logu tesne po sebe pribudli Nový Zéland ZM3T a ZL/VO1AU a Havajské Ostrovy NH7A a KH7X. V tomto čase šla 20ka takmer na všetkých kontinentoch, ďalej sa okrem Európanov podarili viacerí Brazílčania, Čile 3G1B, Americké Panenské Ostrovy KP2TM, Tunis 3V8BB, Katar A71EM, Mongolsko JT5DX a veľa Rusov spoza Uralu…s odstupom čase to bola druhá najkrajšia šichta celého preteku.
Ráno o 8h som sa opäť pobral preč, tentokrát do Banskej Bystrice, kde sme odohrali prvý zápas jarnej časti hokejbalovej ligy. Chlapi ale nelenili a Igor s Pavlom do 10h pridali ďalších 10 Japoncov. Boli však aj zároveň poslední v logu. Celkovo sme ich urobili 24 z toho 23 na 15m a 1 na 20m. Po pravde sme čakali oveľa viac.
Viacerí sme sa zhodli, že tohtoročný WPX SSB sa rozhodoval na 20ke a tej sme sa práve dosť venovali aj cez deň. WPX je pre Európanov v tomto smere dosť zaujímavý, lebo aj keď ešte nechodí Amerika, dá sa aj z 20ky nazbierať pomerne dosť násobičov ako EE2, LA8, ES2, SN9, IZ7, YP5, 8S0, TF8, OR1, ED4, SM0 atď atď. Práve pre toto, ja mám WPX oveľa radšej ako jesenný CQ WW.
Naspäť som dorazil o 11:30 a Pavel len nechápal, že práve v tomto čase, sa mi podarilo vyvolať EU pile up na 40ke. Keď som sa šiel naobedovať a Pavel sa vrátil, hovoril, že to je strašné, že tí ľudia to asi vedia kto je za stanicou, lebo akonáhle som odišiel pile up skončil :-)))
Denná šichta nebola ničím extra zaujímavá až na fakt, že vonku bolo krásne počasie, čo sme využili na krátku pauzu a zhotovili sme pár tímových fotografií pod stožiarom. Pohľad hore na stožiar však už tak príjemný nebol, nakoľko som zistil, že nočný vietor nám roztrhol teraz pre zmenu južné 160kové rameno. Keďže sme nechceli dávať dole celý stožiar rozhodli sme sa tímovo, že so 160kou končíme :-((. Ďalej pokračovali Pavel a neskôr Peter s taktikou častých zmien pásiem.
Keďže bolo krásne slnečné počasie, vytiahol som si von lehátko a začal som sa opaľovať. Asi som aj na chvíľku zdriemol, lebo som sa zobudil na to, že mi do lonu vyskočila mačka a začala sa opaľovať spolu so mnou. Neskôr som videl, že sa opaľoval aj Pavel, bol to ideálny relax po 2h šichte vysielania…
Medzitým som volal s Vilom z Tatier. OM0A sa oproti nám mimoriadne darilo a mali o 400QSO viac a skoro o milión bodov viac…proste boli lepší, ale my sme si z toho hlavu nerobili a šli sme si svojím tempom aj naďalej.
K rádiu som sadol naspäť okolo 16:30 a to už dobre chodili Amíci na 15ke. Ale žiaľ zase iba kliknutím na jednotlivé spoty a nie moc na výzvu. Zrejme to chcelo, aby nás dakto hodil do clustra, čo sa však nestalo. Síce som zobal Amíkov na 15ke násobič za násobičom, ale 45QSO za hodinu aj dačo bolo strááášne málo oproti tomu čo som predpokladal. Chlapom som totiž dopredu hovoril, že smer na W/VE mám celý otvorený a skúsenosti z RTTY kontestov hovorili jasne, že ak budú podmienky, tak sa z tých Amíkov poserieme, toľko ich bude volať. Doteraz sa tak nestalo.
Okolo 18h ma striedal Igor a my sme šli pozerať hokej Pardubice-Liberec do vrchného domu. Počas hokeja sa však koneeeeeeečne začali diať veci a Igorovi sa strhol pile up NA na 15m. Ale nie 10 minútový, alebo 15, ale rovno hodinový… O tomto všetci rádioamatéri tak túžime…fantastické, volali nás všetci N9, WA8, AG6, WD2, W0, KC9 a takmer každý druhý bol násobič. Paráda. Igor došiel ako víťaz preteku a zahlásil, že konečne vyvolal pile up na NA !!! Striedal ho Pavel a tomu sa to podarilo tiež, len s tým rozdielom, že na 20ke. Chytil si dobrú čistú frekvenciu tam, kde je anténa naladená a šlo mu to vynikajúco. Keďže som zacítil šancu, poprosil som Pavla, že ja by som potiahol, kým to pôjde a pôjdem spať a oni traja, že potom kontest dobehnú do konca. Keďže súhlasil, pustil som sa do boja. Ako sa hovorí, keď to ide, tak to ide…Toto bola teda skutočne paráda a cítil som sa ako niekde v OM7M, či OM8A alebo niekde na expedícii v Pacifiku, keď sa to otvorí. V priemere čo minúta, to dva QSO. Niekedy však boli šnúry staníc, kde som už ani nehovoril celé Oskar Mexiko Fór Čarly kontest ale iba QRZ? To úžasne zrýchľovali prevádzku stanice dlho nečakali a na okienku rate sa jeden krát objavili číslo 312 !!! Tak toto sa mne osobne pri DX závode ešte nestalo. Čo Vám budem vyprávať kua som si to užíval…volali hádam všetci :-)) K1, dvojky, trojky, štvorky, neskôr aj päťky, šestky, sedmičky. Anténa bola stále otočená na 300-320° a jednotlivé stanice som jemne dolaďoval. Museli sme mať kua silný signál, lebo cez to všetko ma zavolal aj JY4NE, VK3TDX dokonca aj Aljašskí KL7RA čo ich vždy dolujeme, nás tentokrát zavolali sami…Z odstupom času bol toto pre mňa osobne vrchol WPX. Za tieto necelé 2 hodinky sa podarilo nakoniec 170QSO a viac než 60 násobičov, čo bolo neskutočné. Pri iných WPXoch totiž o takomto čase pár hodín pred koncom bolo doslova raritou urobiť nejaký násobič. Teraz bolo násobičom každý tretí Američan alebo kanaďanko. Body naskakovali geometrickým rádom. Chlapi to asi dopredu tušili, lebo už na obed to oslavovali…
Okolo 23h som odišiel späť ako som deklaroval a nechal som parádny pocit z fronty čakajúcich volajúcich zažiť aj Petrovi. Koniec závodu dobehli Pavel, Igor a Peter. Igor dokonca sekol aj UT5UGR na jedno rameno 160ky :-))) Závod Dobojoval Pavel s konečným skóre 1734 spojení….
Po istých korekciách a opravách v logu to hodilo 3,4 milióna bodov, čím sme boli nadmieru spokojní. Ja osobne som čakal 2 v najlepších predstavách 3 milióny bodov.
Ráno ma otec zobudil o 6:30 a pobral som sa do vysielacej miestnosti pozrieť jadro tímu. Všetci spali a tak som potichu zapol TRX a PC s clustrom, reku ak by náhodou, dáky ranný DX by potešil. Niečo tam aj viselo – CE0Y na 40ke. No a po natočení Yaginy sa tam skutočne ozval signál z Veľkonočného Ostrova v Tichom Oceáne. Opatrne som zobudil Petra, ako sa zapína PA. Igor cez rameno utrúsil, že keď ho trhnem, mám ho zobudiť :- )) Tak som chvíľu počúval a keď sa mi signál zdal najsilnejší zavolal som a na druhý krát sa mi spojenie podarilo. Tým som ale okamžite zobudil Igora, ktorý si sadol za rádio a aj ostatných. Postupne CE0Y/NL8F urobili aj ostatí okrem Pavla, ktorý to s krkolomnou volačkou OM/OK1PMA vzdal.
Naraňajkovali sme sa, pobalili sme sa, preniesli Peťov koncový stupeň do auta a o 8:30 sme WPXku ako aj Michalkovej dali zbohom. Nehľadiac na celkové výsledky v našich dušiach zostal len príjemný hrejivý pocit z dobre vykonanej práce a pekne stráveného víkendu s kruhu dobrých priateľov a ďalšími tisíckami priateľov na celom svete…
Po príchode do práce som ostal šokovaný, keď mi Vilo oznámil, že oni majú síce 2040 QSO, ale tiež 3,4 milióna bodov.
Koncom závodu sa totiž stalo to, čo som predpokladal a prečo som tvrdil a stále tvrdím, že QTH Michalková je na WPX lepšia ako Biela Stopa v Tatrách. Otvorili sa podmienky na Severnú Ameriku, ktorá nám hodila cez 200 násobičov, zatiaľ čo v Tatrách OM0A počuli len zlomok toho čo my, jednoducho Tatry signál neprepustili…Z ich výsledku je jasne vidieť, že sa venovali viac úplne iným pásmam ako my. Podstatne viac sa venovali hlavne 80ke a prínos násobičového pracoviska a smerovky sa prejavil hlavne na 10m, ktorý sme my zjavne podcenili…Holt podmienky sa s nami opäť raz krásne zahrali…
Zhrnutie – záver:
+ výborná partia ľudí, ktorí si sadli
+ príjemná kontestová atmosféra
+ žiadne stresy
+ strava
+ počasie (krásne sa dalo opaľovať)
+ žiadne straty (160ku opravím raz dva)
+ výsledok
+ minimálne úsilie pred a po závode (žiadne stavanie a rúcanie)
+ funkčná selekcia európskych spotov z VE7CC
+ výhodnejšia kóta na WPX pretek ako Tatry, Američania nám tento maličký mikrosúboj s OM0A skoro vyhrali
+ paradoxne aj výhoda, že QTH je v doline
– problémy s napojením PA na 380V (beriem na seba)
– problémy s internetom (škoda, že sme ich vyriešili až počas preteku, som ale rád že sme na problémy boli pripravený a vyriešili sme ich feritmi)
– v sobotu sme nedokázali vyvinúť pile up na NA 15+20m
– slabšia aktivita na 40m pásme, hlavne v noci musíme pridať
– podcenili sme 10m, CB anténa sa použiť dá, ale nie je to cesta do budúcna
Možné budúce vylepšenia:
* doladiť 20m Yaginu
* vyrobiť smerovku na 10m
* postaviť Beverage alebo inú prijímaciu anténu na spodné pásma, prípadne 40m vertikál
* zostaviť násobičové pracovisko alebo pracoviská
* pouvažovať nad WiFi internetom
V poslednom odstavci sa zvyknem venovať najmä Slovenským staniciam. Volačka OM4C bola použitá na KV pásmach prvý krát v histórii a niektorí ani netušili, kto sa za ňou skrýva. Najmä tomu pripisujem, že v logu nám chýbajú OM1, OM2, OM3 a OM5. Celkovo je ale fakt, že vrchné pásma šli tak dobre, že tým spodným sme sa nejako moc extra nevenovali. Jednoducho sme si tie podmienky chceli, čo najviac užiť. Napriek tomu všetkým volajúcim ďakujeme za zavolanie a tešíme sa na ďalšiu spoločnú akciu, ktorou bude októbrový CQ WW.
Ešte raz ďakujeme DE OM4C: OM6CI, OM6PR, OK1PMA, OM7KW, Gastro team Jano a Cyro
