Celé sa to začalo niekedy začiatkom augusta prečítaním inzerátu na hamradio.sk. Edo OM3ED predával 15m trojuholníkový priehradový stožiar.
Keďže som už dávnejšie po niečom podobnom poškuľoval napísal som mu a po pár mailoch mi Edo poslal fotky. Skonzultoval som to s odborníkmi a rozhodol som sa kúpiť to.
Celý dovoz bol trošku komplikovanejší ako som predpokladal, lebo nakoniec sa ukázalo, že Edo býva nie v Blave ale až v Kitsee, čo je v Rakúsku. Všetko sa ale nakoniec podarilo a 18.augusta sme stožiar doviezli na chalupu. Na ďalší týždeň som si naplánoval dovolenku.
Stožiar som rozložil za domom na kajlíky a začal s testami. Vysunul som ho, zasunul a zistil, že stožiar sa nedá vysunúť do celej výšky, lebo v jednom bode bola reťaz pod výstuhou. Všade inde bola nad. Vyzeralo to na chybu pri skladaním kompletu, mechanická chyba – proste ľudská chyba. Nezostalo nič iné len výstuhu stožiara flexkou prepíliť a retiazku prehodiť. Potom už šlo všetko hravo a stožiar sa skutočne dal rozvinú do 15m dĺžky. Možno práve kvôli tejto chybe ho dvaja bývalý majitelia aj predali, no my sme si s tým poradili.
Pokračoval som s čistením, odhrdzovaním, kefovaním drôtenou kefou (dve som zničil), brúsením a natieraním farbou na hrdzu. Problém mi však robilo počasie. Ráno kým bol na mieste tiež bol stožiar ešte orosený a cez deň sa na slnku nedalo vydržať dlhšie ako 15 minút. Slnko zapadlo o 18h a o pol ôsmej už zase bola tma. Šlo to veľmi pomaly, ale nakoniec som stožiar mal kompletne 2x natretý.
Medzitým som začal s námetom od Igora OM6CI projektovať konzolu ako podstavu pod stožiar, kľuku na dvíhanie stožiara a celkovo stratégiu dvíhania a kotvenia. S materiálom mi veľmi pomohol kamarát Pišta z Detvy, ktorý mi nielen daroval materiál z odpadu ale presne mi ho aj vodným lúčom narezal presne podľa podkladov, čo som mu poslal v Autocade. Spolu s otcom sme sa pustili do podstavy. Otec povedal, že si naozaj po dlhej dobe z chuti zazváral. Všetok materiál sme použili z odpadu pripraveného do zberu.
Konzola rástla ako z vody a s výsledkom sme boli všetci spokojní. Nebol to samozrejme žiadny profesionálny výrobok hodný výstavy, ale veď sme predsa amatéri – rádioamatéri.
Zostalo ešte vyvŕtať pár dier a mohli sme sa pustiť do maľovania. Napokon som začať vymeriavať kde presne v záhrade bude stožiar stáť. Za prvé, aby sme kvôli kotvám mohli vyjsť z humna s traktorom a za druhé, aby stožiar v prípade, že padne nepadol na strechu. Inými slovami niekde do stredu záhrady. Začal som s hĺbením jamy 800x800x1200. Poriadne som sa namakal, nakoľko pôda bola ako na dedinách býva samý kameň. Na ceste pred domom som lopatou pozbieral štrk – pozostatok zimného posypu. Dno jamy som vyložil týmto štrkom, položil doň konzolu a obložil kameňmi a všetko prácne vycentroval vodováhou do roviny.
Následne sme zbúchali šalung a začiatkom septembra sme to v trojici zabetónovali. Prvá etapa bola skončená a základ mohol začať zrieť.
Ja som sa opäť ponoril do Autocadu a začal s rátaním oceľových a horolezeckých kotviacich lán. Zostavoval som zoznam materiálu potrebného na kotvenie: napináky, karabínky, lanové svorky atď atď. Pôvodne som plánoval stožiar kotviť na štyroch miestach po 90° v troch miestach stožiara s tým, že v jednom mieste kotvenia umiestnim kľuku, ktorá ho bude dvíhať. Toto som ale po konzultáciách a s ohľadom na celkovú váhou stožiara s anténami veľmi rýchlo zavrhol a vedľa základu sme zabetónovali tzv. dvíhačku. Dvíhačku tvorila 50mm rúra na vrchu zakončená kladkou.
Nakoniec sme na dvíhačku navarili po domácky vyrobenú kľuku, ktorá navíjala oceľové lano a tým mala zvinutý stožiar zodvihnúť zo zeme a postaviť. Nevšimli sme si však, že nami použitá rúra dvíhačky bola z dvoch kusov a pri testovacom dvíhaní stožiaru sa rúra práve v bode spájania rúru ohla. A to poriadne. Ďalej sme sa báli pokračovať. Poriadne sa tiež ohla aj kľuka a bolo zrejmé, že takou kľukou stožiar nezodvihneme, chcelo by to nejaké prevody…No nič, hlavne bolo jasné, že dvíhačka musí zo základu von a musí tam ísť oveľa hrubšia rúra alebo aspoň hrubostenná. Sme proste len ľudia a robíme chyby, na ktorých sa učíme. Nehorázne vysoké ceny hrubostenných rúr nám ale nakoniec vnukli iné riešenie.
Ohnutú časť rúry sme spílili, zbíjačkou som urobil v základe dieru a vedľa seba sme nanovo zabetónovali dve rovnako vysoké rúry. Tie sme medzi sebou vystužili pásovinami a všetko sme riadne pozvárali. Do rúr som nalial tekutý betón a nabil 2m roxor. Niekedy sme robili až dlho do noci.
Reku ak už toto ohne, tak potom neviem… Nie je to na oko pekné riešenie, ale v danom okamihu bolo vyhovujúce a hlavne najlacnejšie!!!
Ďalším problémom bola kľuka, tu som sa opäť nechal inšpirovať Igorom OM6CI a zakúpil som navíjaciu kladku s prevodom, ktorá podľa papierov mala zodvihnúť 800kg. Na novú dvíhačku sme teda navarili 6mm platňu, o ktorú sme troma skrutkami uchytili naviják.
Všetko bolo pripravené na dvíhanie. Zabili sme 4 kotvy natiahli oceľové laná a stožiar na prvý raz bez akýchkoľvek problémov postavili. Potom sme stožiar zodvihli na plnú výšku a pridali stredné a vrchné kotviace laná, na ktoré som nakoniec kúpil 6mm lodné kotevné polypropylénové lano.
Na vrchu stožiara bola nejaká 1,5m vojenská rúra, ktorá mi ale nevyhovovala. Preto som ju skrátil a osadil na ňu rotátor. Tým sa ukončila druhá etapa a čakalo sa na anténu. Z Tatier som doniesol 2el Yagi pre 20/40m, ktorú sme používali ako OM0A a ktorá po veternej smršti teraz značne deformovaná ležala v drevárni na druhú šancu.
Anténu sme poskladali a okamžite šla na stožiar – tu je výsledok. Mal som obavy ako si anténa poradí s protiľahlým kopcom, ktorý tieni rovno smer Pacifik. Ale prvé testy dopadli dobre a v logu boli T32C aj TX7M.
Keďže sa zvyšoval slnečný tok, bolo škoda nevyužiť stožiar aj na iné antény, preto som zanedlho pridal nad 20/40m Yagi ešte aj 2el DK7ZB na 15m.
Konečná verzia tak vypadá zatiaľ nasledovne. Dole 2el Yagi na 40/20m a hore nad ňou 2el Yagi na 15m.
S takouto zostavou som zatiaľ spokojný, ale v hlavne už mám premyslené, ako by to tam malo vyzerať vo finálnej fáze. Uvažujem, že na stožiari budú ukončené antény na pásma 160, 80, 40, 20, 15 a 10m. Nad Yagi pre 15m príde ešte anténa na 10m. Pod rotátorom bude relé box, kde sa ukončia okrem Yagín ešte aj antény na 80 a 160m. K relé boxu som natiahol 50m LAN kábla, ktorým cez transceiver budem ovládať prepínanie jednotlivých antén. Nemalo by sa mi teda už stať, že síce stanicu mám prepnutú na 10m ale výkon pražím do 15m.
Takže toto bola moja letno – jesenná stožiar story o tom, ako na strednom Slovensku si jeden mladý začínajúci DXman začína plniť svoje sny o dobrom stožiari, dobrej anténe, dobrých podmienkach a krásnych spojeniach.
Teraz je január a zdá sa, že stožiar prečkal prvú zimu. Antény ladia a už som zaknihoval aj prvé úspechy ako napr. OM rekord CQWWSSB v kategórii SO 40m Low Power. Keď sa s odstupom času obhliadnem späť, s radosťou musím konštatovať, že je za nami kus poctivej roboty, za ktorú by sa určite nik nemusel hanbiť a že to bolo pekné leto.
V poslednom rade by som rád poďakoval celému podpornému tímu, bez ktorých by moje plány zostali iba na papieri. Menovite sú to: Janči, Cyro, Jaro, Maroš, Igor, Vilo a Pišta. Ďakujem priatelia, dopočutia.
Ďakujem za pozornosť, Števo OM7KW
