Narodil som sa 19. februára 1978 v Krupine, ale celý život bývam v stredoslovenskom mestečku, na sútoku Hrona a Slatiny – vo Zvolene. Po základnej škole som nastúpil na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Banskej Bystrici (Murgašku) odbor obrazová a zvuková technika. Po jej úspešnom ukončení ma prijali na vtedajšiu Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline. Študoval som na Elektrotechnickej Fakulte, katedre Telekomunikácií, odbor rádiokomunikačná technika. V roku 2001 sa mi podarilo 5-ročné snaženie zakončiť štátnou skúškou a bol mi udelený titul inžinier. Po absolvovaní základnej vojenskej služby na letisku Sliač ako rádioďalekopisec som nastúpil do môjho terajšieho zamestnania v Banskej Bystrici, kde zastávam funkciu projektanta elektronických zariadení.
A ako som sa dostal k vysielaniu? K vysielačkám ako takým ma priviedol otec, ktorý používal CB pásmo na lyžiarskych vlekoch na Kráľovej pri Zvolene. Neskôr ho to tak chytilo, že si kúpil CB-čko aj domov. Pri večerných debatách som k vysielačke pričuchol aj ja. Ešte v ten rok sme sa spolu zúčastnili aj prvých pretekov – Poľného dňa. Po tomto zážitku ma vysielanie definitívne chytilo. Začal som chodiť na kopce na expedície, postupne som začal chodiť všetky možné súťaže u nás i v Čechách. Pri jednej súťaži som sa zoznámil s istým Viliamom z Tatranskej Lomnice a začal som sa aktívne venovať DXingu na 11m. Boli to krásne časy. Vydržal som kričať na expedíciu z ostrova Juan de Nova aj štyri hodiny. Doma si mysleli, či som sa náhodou nezbláznil? No keď som im na mape ukázal bodku, kam som sa dovolal, len oči vyvaľovali. Množstvom QSL lístkov, ktoré mi prichádzali som potom machroval pred návštevami. Na CB-čku som dosiahol veľa prvých miest v rôznych súťažiach až nastal čas, že nebolo už kam sa posunúť – proste bol tu strop. Na CB-čku som nakoniec dosiahol skóre 174 DXCC, z ktorých si najviac vážim Antarktídu, Fiji, Mariánske ostrovy a Francúzsku Polynéziu.
Môj priateľ Viliam si medzitým urobil koncesiu, dostal volačku OM0AAO a s kamošmi si založili klub OM3RKP. V marci 2006 som prijal ich pozvanie na 1.subregionálne preteky. Kontest ma zaujal natoľko, že už v apríli som si urobil skúšky na vtedajšiu D triedu aj ja. Po skoro troch mesiacoch dorazila domov prvá koncesia – OM7AAS . Tak som sa dostal k VKV a začali sme s partiou mladých banskobystričanov chodiť preteky pod OM3KBB. Boli sme super partia, súťažilo sa, srandovalo sa, áno aj popilo sa….boli to bezvadné akcie. V roku 2007 sa nám akosi rozpadol tím, chalani sa postupne pozamestnávali a tak som sa presunul do SINGLE kategórie. Popritom ako som brázdil VKV pásma, som jedným očkom pokukoval aj po KV, no MORSE bola a je pre mňa tabu, takže až do zmeny povoľovacích podmienok som sa venoval výlučne VKV. Ako DXmana mi učarovali hlavne ESky, ktoré má držia dodnes. Keď som sa dozvedel, že pre novú triedu Extra s prístupom na všetky KV pásma sa po novom už nevyžaduje skúška z telegrafu, neváhal som ani sekundu a poslal som s Vilom prihlášku na TÚSR. 1.februára 2008 sme potom spoločne obaja ako prví na Slovensku vykonali prechod z triedy N do Extra. Na nové papiere som zase čakal asi 3 mesiace, ale nakoniec prišli a odvtedy ma môžete počuť ako OM7KW. Teším sa na spojenia s Vami priatelia…