Deň rekordov VHF 2020 … alebo ako rekord opäť odolal

Deň rekordov VHF už tradične chodievame z Čerťaže, nebolo tomu inak ani tento rok…

Deň rekordov VHF už tradične chodievame z Čerťaže. Táto VKV sezóna je z hľadiska Majstrovstiev SR viacmenej stratená a tak sme si žiadne extra veľké ciele pred závodom ani nedávali. Jeden ale predsa len sme v kútiku duše snívali, že by sa mohol podariť, a to prekonať náš 2m rekord z roku 2018, ktorý činí 108.281 bodov.

Setup je už niekoľko rokov rovnaký dva 8elementové dvojčatá, jedno YU7EF a druhé DK7ZB a prepíname ich podľa potreby. Na víkend hlásili ukážkové letné počasie a to sa aj potvrdilo, nespadla nám ani kvapka, všetky dažde a búrky nás obišli.

Na kopci sme sa stretli v hojnom počte deviati. Raz dva bol postavený stan a potom sa separátne dve partie pustili do stavby antén, čo šlo tiež dosť rýchlo. Ani s PSV tentokrát neboli žiadne problémy a o jednej sme viac-menej mohli začať kontest. Ten ale začínal až o štvrtej a tak sme stihli čo to pogrilovať a Cyro klasicky varil svoj povestný guľáš.

Náš tím posilnil Milan OM6SZ, ktorý priniesol niekoľko noviniek a tak bol stôl hneď zaplnený, veľkou pomôckou bol aj nový četovací program, ktorý sme počas závodu používali. Po postavení antén sa začalo zapájať a testovať a objavil sa prvý problém a to hneď vážny, doslova existenčný. Štrajkovala centrála. Pár krát to vyzeralo, že zjeme guľáš a ideme domov. To by bolo ale fiasko. Chlapi ale dali hlavy dokopy, centrálu rozobrali, problém zistili, provizórne opravili a mohlo sa predsa len kontestovať. Napriek tomu aj tak centrála tentokrát bafkala akosi divne. Zrejme pôjde na kontrolu.

Začiatok závodu rozbiehal Christián a ja. Tu zvykneme mať dlhú šnúru z južného smeru, Srbov či Maďarov a na výzvu. Neviem čo sa dialo, ale tento krát sme sa na začiatku akosi trápili a niekoľko krát sme museli ísť stanice vyhľadávať, nebolo totiž na výzvu koho robiť. Po čase sa nám doslova rozpadla náhlavná súprava a tak sme nasadili klasický majk, ktorý ale vôbec nikomu nevadil. Postupom času sme sa do klasického skóre vracali. Kóta opäť nesklamala a pomaly ale isto sme sa šplhali na priemer 300km/qso, ktorý tu vždy máme. Rovnako nesklamali ani OK stanice, o ktorých sme prvé 4h ani nevedeli, hoci jedna anténa šla stále na OK/DL. Oni mali vlastný svet a my vlastný, hlavne že spojenia stále kontinuálne pribúdali.

SSB sme opustili o 23h a na rad sa dostali telegrafisti. Zo začiatku to síce šlo, ale neskôr skoro ako vždy skóre spadlo, klasika. O pol noci sme mali len 175qso čo na rekord veľmi nevypadalo, keďže sme na rekord potrebovali spolu asi 320-330qso.

Väčšinou býva v nedeľu veľký útlm. To sa s časti potvrdilo aj teraz, ale keďže to nešlo na SSB, venovali sme teraz viac času CW. Opäť sa to rozbehlo až okolo 10-11h, ale aj tak prepočty ukazovali, že na rekord to tentokrát určite nebude. Napriek tomu sme pokračovali a bojovali viacmenej pre seba, či to dokážeme alebo nie. Na obed sme mali cca 260qso a tempo bolo tak slabé, že sme usúdili, že i tých 100.000b bude zázrak. Viaceré stanice zo štátov ako je Švajčiarsko, Ukrajina či Poľsko, ktoré bežne robíme sme tentokrát vôbec nepočuli a to bol v prevádzke z brusu nový prívodný kábel na druhom smere. No čo už. Ako sa závod pomaly blížil ku koncu, zhodili sme o dve hodiny skôr prvý smer a zbytok dobojovali už iba s DK7ZB dvojčaťom, ktoré je jednoduchšie na skladanie. Mali sme nejakých 280qso a ako métu sme si dali zamakať a urobiť aspoň 300qso, keď nie 100.000. Ale ako? Napriek septembru bolo vo vnútri v stane dosť horúco, aktuálne Milan ukazuje 32,2°C 🙂

Na výzvy či už SSB alebo aj CW už nik nereagoval. Na skedy podobne už reagoval málokto. Je však zaujímavé, že ten kto odpovedal, takmer vždy sme spojenie nakoniec urobili. Škoda, ich chyba. Nakoniec sme to doklepli na 297qso, za poslednú polhodinu už len 2qso, bieda. Koniec závodu je už raz taký. Celkovo sme skončili so skóre niečo nad 97.000. ODX závodu sa stalo Grécko SX2B, ktoré sme urobili SSB v nedeľu ráno o 8h, nič dlhšie sme ani nepočuli a ani neskúšali. Zdá sa, že 850-890km je z tejto kóty maximum.

Napriek tomu, že sme nedali ani 300qso a ani 100.000 prevládala po závode dookola spokojnosť. Počiatočné problémy sme vyriešili a počas závodu už zásadné problémy s ničím neboli. Počasie nám prialo, guľáš aj kurence sa zjedli a tak náš rekord z roku 2018 stále odoláva. Otázkou je, že dokedy.

OM4c (OM6CI, OM6IB, OM6MH, OM6PR, OM6SZ, OM6ACR, OM3YCZ, OM7AAC a OM7KW

73 Števo OM7KW

Predchádzajúci článok2.subreg 2020 a zrejme najhoršie podmienky šírenia aké som zažil
Ďalší článokVKV Poľný Deň 2021 a rekordný výsledok na 2m