Po veľa veľa rokoch som prijal pozvanie zúčastniť sa A1 Marconi Memorial Contestu s mojimi Liptovskými priateľmi od OM4C…
Osobne telegrafné preteky veľmi nemusím, nakoľko CW stále neovládam, ale napriek tomu som prijal pozvania kontestového tímu OM4C na A1 Marconi Memorial Contest. Liptáci vybavili poľovnícku chatu na horskom priechode z Liptova do Zuberca neďaleko obce Huty. Inokedy tu vraj v novembri býva už kopec snehu, ale vďaka mimoriadne teplému počasiu nás privítala rozbahnená cesta a bahna plné rúbanisko.
Hneď po príchode sme povykladali veci a dali sa do stavby antén. Ach ako sa mi hodili čižmy v aute, ktoré som zabudol minule vyložiť. Takto som kľudne mohol ísť do najväčšieho bahna zabíjať kotvu na kotevné laná. Tentokrát sme sa rozhodli postaviť len jedno dvojča 2x8el YU1EF. Stavba nám nezabrala veľa času a antény podľa harmonogramu o 11 hodine stáli a dokonca aj ladili.
Naše kontestové QTH bolo v lese, v ktorom je ukrytá malý útulný poľovnícky zrub. Nie je to hotel Kempinksy, ale nám to vôbec nevadilo, komfort nepotrebujeme.
Následne začal Miloš oslovovať svoje životné jubileum a Ivan sa pustil do vyprážania rezňov, ktoré mali byť ako predkrm guľášu. Ten sme začali variť trošku neskôr. Paralelne so stavbou antén sme nachystali aj drevo, aby sme v noci nepomrzli. Hodinu pred závodom sme boli so všetkým nachystaní a pripravení. Závod rozbiehal Peter OM6PR, ja som zapisoval a Marcel OM0ATE sa staral o internet a čet.
Závod na výzvu moc nešiel a tak sme robili koho sme počuli, ale časom sme sa predsa odhodlali a skúsili to na výzvu. A zrazu to šlo, robili sme šnúru staníc. Nie minúty ale celé hodiny. Proste tak to má chodiť. Osobne som v Tatrách na VKV prvý krát a chata nebola na vrchole kóty. Dookola tieniace kopce však spôsobovali, že sme robili spojenia viacmenej len OK, DL, sem tam S5, 9A, I. To však vôbec nevadilo pokiaľ bolo stále koho robiť. Nerobili sme rozdiely a robili jedného za druhým. Napriek tomu, že viem okrem našej volačky chytiť iba tá ti tititi tá, som si celý pretek neskutočne užíval a tešil sa s každého nového spojenia.
Zalomil som to tesne po 23h, ale naďalej som počúval Jara OM6RF a Miloša OM6MH, ktorí nás striedali. Chata bola tak vykúrená, že sa spalo ako v saune. V polke mi bolo tak teplo, že som si dával dole aj ponožky! V noci rate samozrejme klesol, ale QRV sme boli celú noc, takže kto chcel mohol si nás nájsť.
Vo svižnom tempe sme pokračovali po siedmej ráno. Šlo to podobne dobre ako v sobotu, akurát, že stanice už tak rýchlo nepribúdali. Došiel čas aj na četovanie a vďaka spolupráci skedy väčšinou vychádzali. Podmienky sa zdali výborné a bolo jasné, že skóre z minulého roku výrazne prekonáme.
Počas nedele sme sa partie viac krát prestriedali a tak ostal čas aj na rozhovory a debatky pred chatou. K dispozícii bol aj stolík s lavicou a tak sa sedelo a klábosilo.
Zostal čas aj guľáš, ktorý sa dováral až neskoro večer po tme pri lampáši. Inak dvakrát prihrievaný je vraj vždy najlepší.
Ja som vyliezol aj nejakých 200m výškových vyššie, kde bol krajší výhľad a urobil som krátke video a množstvo krásnych fotiek. Konkrétne toto je pohľad na východ, kde vidno prvé Tatranské dvojtisícovky.
Ku koncu závodu bola aktivita na pásme takmer ako na začiatku a poslednej hodine sme robili nezvyčajne veľa spojení. V úplnom závere sme dokonca atakovali hranicu 200qso, no zostali sme tesne pod ňou. Aj tak sme s výsledkom ale spokojní.
ZHODNOTENIE
Chata Huty 1080mnm nie je až tak veľmi výhodné QTH na VKV preteky. Je to spôsobené okolitými kopcami, ktoré dosahujú 1200, 1300 ale aj 2200mnm. Je to proste daň za túto Liptovskú lokalitu. Tu veľmi miesta s 360° výhľadom veľmi nie sú a ak sú nie sú prístupné na novembrové vysielanie.
Štatistika ukazuje, že sme robili v priemere 10-15 qso za hodinu, všetko s ručným kľúčom.
Mapka jasne ukazuje, že nerobíme stanice z 360° ale iba z 180°. Polka sveta teda pre nás akoby neexistovala. Z východu tentokrát nebola aktivita, máme až tri stanice. Ale ani konkurencia viac ako 4-5 nespravila. Výborne šli klasicky OK a DL. Slabšie nám šli SP, nakoľko ich takmer všetkých máme tienených. Z juhu sme tiež porobili pekné spojenia, ale nebyť skedov viac než polovina by určite nebola. Dôležité však bolo, že sa nič nepokazilo, všetko fungovalo a dokonca sme pridali i pár zlepšení. Keď ich vymakáme, budeme nabudúce ešte lepší.
A1 MMC je za nami, ďakujeme všetkým za spojenia a tešíme sa na ďalšiu VKV sezónu 2019. Pokiaľ všetko dopadne podľa predstáv ozveme sa v prvom subregionáli zo Smrekovice.73 de OM4C (OM6RF, OM6CI, OM6PR, OM6MH, OM6IB, OM0AMR, OM0ATE a OM7KW)
